Pražský manifest hnutia za medzinárodný jazyk esperanto
My, členovia celosvetového hnutia za rozvoj esperanta, obraciame
sa týmto manifestom na všetky vlády, medzinárodné organizácie
a ľudí dobrej vôle, prehlasujeme svoj úmysel pokračovať pevne
v práci za uskutočnenie tu uvedených cieľov a pozývame každú
organizáciu aj každého jednotlivca, aby sa pripojili k našim
snahám.
Esperanto bolo zverejnené v roku 1887 ako projekt pomocného
jazyka pre medzinárodnú komunikáciu, rýchlo sa vyvinulo v živú,
bohatú reč a už vyše storočia slúži na zbližovanie ľudí ako most
nad jazykovými a kultúrnymi prekážkami. Za ten čas ciele jeho
zakladateľa nestratili závažnosť a aktuálnosť. Ani celosvetové
používanie niekoľkých národných jazykov, ani pokrok
v komunikačnej technike, či objavy nových metód cudzojazyčného
vyučovania pravdepodobne nebudú spĺňať nasledujúce princípy,
ktoré považujeme za zásadné pre spravodlivé a účinné usporiadanie
ľudskej spoločnosti.
1. DEMOKRACIA
Dorozumievací systém, ktorý poskytuje niektorých
ľuďom na celý život privilegované postavenie, ale od ostatných
vyžaduje, aby na získanie schopnosti dorozumieť sa na
medzinárodnej úrovni, pritom nižšieho stupňa, vynaložili
mnohoročné úsilie, je hlboko nespravodlivé. Hoci esperanto nie je
celkom dokonalé, ako ostatne žiadny jazyk, i tak vysoko prevyšuje
všetkých konkurentov, ktorí sa podobne usilujú o rovnoprávnu
celosvetovú komunikáciu.
Tvrdíme, že jazyková nerovnosť má za následok nerovnosť
dorozumievania na všetkých úrovniach, vrátane úrovne
medzinárodnej. Sme hnutie za demokratickú komunikáciu.
2. NADNÁRODNÁ VÝCHOVA
Každý etnický jazyk je viazaný na určitú kultúru a národnosť (alebo viac národností).
Napr. žiak, ktorý študuje angličtinu, sa učí o kultúre, zemepise a politike
anglofónnych krajín, predovšetkým o USA a Veľkej Británii.
Žiak študujúci esperanto sa učí o svete bez hraníc, v ktorom každá
krajina vystupuje ako domov niekoho.
Tvrdíme, že výchova v ktoromkoľvek etnickom jazyku je viazaná na
určitý spôsob nazerania na svet. My sme hnutie za nadnárodnú
výchovu.
3. PEDAGOGICKÁ EFEKTIVITA
Len malé percento ľudí, ktorí študujú
cudzí jazyk, ho naozaj zvládne. Plné zvládnutie esperanta je
možné aj samoštúdiom. Rôzne štúdie ukázali propedeutickú hodnotu
esperanta pre výuku ďalších jazykov. Esperanto sa odporúča aj ako
prvý jazyk v kurzoch, pretože sa ním vytvára základné jazykové
povedomie a návyky žiakov.
Tvrdíme, že náročnosť etnických jazykov vždy bude predstavovať
prekážku pre mnohých žiakov, ktorým by však znalosť ďalšieho
jazyka prospela. Sme hnutie pre účinné jazykové vyučovanie.
4. VIACJAZYČNOSŤ
Esperantské spoločenstvo je jedným z mála
spoločenstiev celosvetového dosahu, ktorého hovorcovia sú bez
výnimky dvoj alebo viacjazyční.
Každý príslušník tohto
spoločenstva prijal úlohu naučiť sa aspoň jeden cudzí jazyk až na
konverzačnú úroveň. V mnohých prípadoch to vedie k láske
a k osvojeniu ďalších jazykov a k rozšíreniu osobného obzoru.
Tvrdíme, že príslušníci všetkých jazykov, veľkých aj malých, majú
právo získať možnosť ovládnuť ďalší jazyk na komunikačnej úrovni.
Sme hnutie, ktoré chce ľuďom túto možnosť poskytnúť.
5. JAZYKOVÉ PRÁVA
Nerovnomerné rozdelenie moci medzi jazyky
vyvoláva vo veľkej časti svetového obyvateľstva obavy o budúcnosť
ich reči a často je priamym podnetom na potláčanie niektorých
jazykov. V esperantskom spoločenstve sa hovorcovia jazykov
veľkých aj malých, oficiálnych aj neoficiálnych, stretávajú na
neutrálnej pôde vďaka ústretovej vôli robiť vzájomné kompromisy.
Taká rovnováha medzi jazykovými právami a zodpovednosťou vytvára
predpoklady pre ďalší vývoj a pre nové riešenia jazykovej
nerovnosti a jazykových konfliktov.
Tvrdíme, že obrovské rozdiely v politickej sile jazykov
podkopávajú záruky, vyjadrené v mnohých medzinárodných
dokumentoch, že so všetkými ľuďmi sa bude zaobchádzať rovnako bez
ohľadu na ich jazyk. Sme hnutie pre jazykové práva.
6. JAZYKOVÁ ROZNORODOSŤ
Národné vlády majú sklon chápať rôznosť
jazykov vo svete ako prekážku dorozumievania a rozvoja ľudstva.
Naproti tomu pre esperantské spoločenstvo je jazyková rôznosť
trvalým a nepostrádateľným zdrojom bohatstva. Každý jazyk,
rovnako ako každý živočíšny druh, je hodnotou sám osebe a zaslúži
si ochranu a podporu.
Tvrdíme, že politika dorozumievania a rozvoja, ak nie je založená
na rešpektovaní a podpore všetkých jazykov, odsudzuje väčšinu
jazykov sveta na smrť. Sme hnutie za jazykovú rôznorodosť.
7. ĽUDSKÁ EMANCIPÁCIA
Každý jazyk oslobodzuje a zároveň väzní
svojich hovorcov, pretože im poskytuje možnosť dorozumieť sa
navzájom, ale bráni komunikácii s ostatným svetom. Esperanto ako
univerzálny medzinárodný dorozumievací prostriedok je jedným
z veľkých fungujúcich projektov ľudskej emancipácie - projekt ako
umožniť každému človeku zaradiť sa individuálne do celosvetového
ľudského spoločenstva, s pevnými koreňmi v svojej miestnej
kultúre a jazykovej identite, ktoré ho však neobmedzujú.
Tvrdíme, že bezvýhradné používanie iba národných jazykov
nevyhnutne stavia hrádze slobode sebavyjadrenia, dorozumenia
a začlenenia sa do celosvetového spoločenstva.
Sme hnutie za ľudskú emancipáciu. | Manifesto de Prago de la movado por la internacia lingvo Esperanto
Ni, anoj de la tutmonda movado por la progresigo de
Esperanto, direktas ĉi tiun manifeston al ĉiuj registaroj, internaciaj
organizaĵoj, kaj homoj de bona volo,deklaras nian intencon firmvole
plu labori por la celoj ĉi tie esprimitaj,kaj invitas ĉiun unuopan
organizaĵon kaj homon aliĝi al nia strebado.
Lanĉita en 1887 kiel projekto de helplingvo por internacia komunikado, kaj
rapide evoluinta en vivoplenan, nuancoriĉan lingvon, Esperanto jam de pli ol
jarcento funkcias por kunligi homojn trans lingvaj kaj kulturaj baroj.
Intertempe la celoj de ĝiaj parolantoj ne perdis gravecon kaj aktualecon.
Nek la
tutmonda uzado de kelkaj naciaj lingvoj, nek progresoj en la komunikad-tekniko,
nek la malkovro de novaj metodoj de lingvo-instruado verŝajne realigos jenajn
principojn, kiujn ni konsideras esencaj por justa kaj efika lingva ordo.
1. DEMOKRATIO.
Komunika sistemo kiu tutvive privilegias iujn homojn sed
postulas de aliaj ke ili investu jarojn da penoj por atingi malpli altan gradon
de kapablo, estas fundamente maldemokratia. Kvankam, kiel ĉiu lingvo, Esperanto
ne estas perfekta, ĝi ege superas ĉiun rivalon en la sfero de egaleca tutmonda
komunikado.
Ni asertas ke lingva malegaleco sekvigas komunikan malegalecon
je ĉiuj niveloj, inkluzive de la internacia nivelo. Ni estas movado por
demokratia komunikado.
2. TRANSNACIA EDUKADO.
Ĉiu etna lingvo estas ligita al difinita kulturo
kaj naci(ar)o.
Ekzemple, la lernejano kiu studas la anglan lernas pri la
kulturo, geografio kaj politiko de la anglalingvaj landoj, precipe Usono kaj
Britio.
La lernejano kiu studas Esperanton lernas pri mondo sen limoj, en kiu
ĉiu lando prezentiĝas kiel hejmo.
Ni asertas ke la edukado per iu ajn etna
lingvo estas ligita al difinita perspektivo pri la mondo. Ni estas movado por
transnacia edukado.
3. PEDAGOGIA EFIKECO.
Nur malgranda procentaĵo el tiuj kiuj studas
fremdan lingvon, ekmastras ĝin.
Plena posedo de Esperanto eblas eĉ per
memstudado.
Diversaj studoj raportis propedeutikajn efikojn al la lernado de
aliaj lingvoj.
Oni ankaŭ rekomendas Esperanton kiel kernan eron en kursoj por la
lingva konsciigo de lernantoj.
Ni asertas ke la malfacileco de la etnaj
lingvoj ĉiam prezentos obstaklon por multaj lernantoj, kiuj tamen profitus el la
scio de dua lingvo.
Ni estas movado por efika lingvoinstruado.
4. PLURLINGVECO.
La Esperanto-komunumo estas unu el malmultaj mondskalaj
lingvokomunumoj kies parolantoj estas senescepte du- aŭ plurlingvaj. Ĉiu
komunumano akceptis la taskon lerni almenaŭ unu fremdan lingvon ĝis parola
grado.
Multokaze tio kondukas al la scio de kaj amo al pluraj lingvoj kaj
ĝenerale al pli vasta persona horizonto.
Ni asertas ke la anoj de ĉiuj
lingvoj, grandaj kaj malgrandaj, devus disponi pri reala ŝanco por alproprigi
duan lingvon ĝis alta komunika nivelo.
Ni estas movado por la provizo de tiu
ŝanco.
5. LINGVAJ RAJTOJ.
La malegala disdivido de potenco inter la lingvoj
estas recepto por konstanta lingva malsekureco, aŭ rekta lingva subpremado, ĉe
granda parto de la monda loĝantaro.
En la Esperanto-komunumo, la anoj de lingvoj
grandaj kaj malgrandaj, oficialaj kaj neoficialaj, kunvenas sur neutrala tereno,
dank' al la reciproka volo kompromisi.
Tia ekvilibro inter lingvaj rajtoj kaj
respondecoj liveras precedencon por evoluigi kaj pritaksi aliajn solvojn al la
lingva malegaleco kaj lingvaj konfliktoj.
Ni asertas ke la vastaj
potencodiferencoj inter la lingvoj subfosas la garantiojn, esprimitajn en tiom
da internaciaj dokumentoj, de egaleca traktado sendistinge pri la lingvo.
Ni estas movado por lingvaj rajtoj.
6. LINGVA DIVERSECO.
La naciaj registaroj emas konsideri la grandan
diversecon de lingvoj en la mondo kiel baron al komunikado kaj evoluigo.
Por la
Esperanto-komunumo, tamen, la lingva diverseco estas konstanta kaj nemalhavebla
fonto de riĉeco.
Sekve, ĉiu lingvo, kiel ĉiu vivaĵospecio, estas valora jam pro
si mem kaj inda je protektado kaj subtenado.
Ni asertas ke la politiko de
komunikado kaj evoluigo, se ĝi ne estas bazita sur respekto al kaj subteno de
ĉiuj lingvoj, kondamnas al formorto la plimulton de la lingvoj de la mondo.
Ni estas movado por lingva diverseco.
7. HOMA EMANCIPIĜO.
Ĉiu lingvo liberigas kaj malliberigas siajn anojn,
donante al ili la povon komuniki inter si, barante la komunikadon kun aliaj.
Planita kiel universala komunikilo, Esperanto estas unu el la grandaj
funkciantaj projektoj de la homa emancipiĝo aŭ projekto por ebligi al ĉiu homo
partopreni kiel individuo en la homara komunumo, kun firmaj radikoj ĉe sia loka
kultura kaj lingva identeco, sed ne limigite de ili.
Ni asertas ke la
ekskluziva uzado de naciaj lingvoj neeviteble starigas barojn al la liberecoj de
sinesprimado, komunikado kaj asociiĝo. Ni estas movado por la homa
emancipiĝo |
