Naj ...
Najvyššie pohorie
Tatry 2655 m
Rozloha vyše 700 km², dĺžka: 55 km, šírka: vyše 17 km
Jadrové pohorie v Západných Karpatoch vyvrásnené počas alpínskych horotvorných pohybov. Delia sa na Západné a Východné Tatry, Východné na Vysoké a Belianske Tatry. Nakrajšie a najzachovalejšie časti prírodnej krajiny sú súčasťou Tatranského národného parkuo rozlohe 509,65 km².
Najvyšší bod
Gerlachovský štít 2655 m
Pohorie Tatry, najvyšší vrch celej horskej sústavy Karpát.
Najnižší bod
Streda nad Bodrogom 94 m
Obec na južnom výbežku Východoslovenskej roviny. Spomínaný bod sa nachádza v chotári obce v mieste, kde rieka Bodrog opúšťa územie nášho štátu. Oblasť močiarov a mŕtvych ramien porastená húštinami s lužnými lesmi.
Najvyššie sopečné pohorie
Poľana 1458 m
Sopečné pohorie v oblasti Slovenského stredohoria. Mohutný, silne rozrušený stratovulkán s obrovskou kalderou v centrálnej časti, vytvorenou eróziou pôvodného krátera. Priemer krátera asi 6 km, priemer základne sopky asi 18 km. Kráter má tvar kotliny hlbokej asi 300 m, uzavtorenej kruhovitými hrebeňovitým valom dlhým 23 km. Pohorie je chránenou krajinnou oblasťou o rozlohe 200,79 km².
Najväčšia nížina
Podunajská nížina asi 10 000 km²
Rozsiahle nížinaté územie na juhozápade Slovenska, súčasť Malej dunajskej kotliny. Vyššiu severnú časť tvorí Podunajská pahorkatinným, zriedkavejšie aj členitejším povrchom.
Najväčšie územie viatych pieskov
Záhorská nížina
dĺžka: 75 km, šírka: 35 km
Rovinné územie na západnom Slovensku, severná časť Viedenskej kotliny. Veľké plochy viatych pieskov nafúkané prevažne západnými vetrami vo štvrťohorách.
Najhlbšia tiesňava
Zádielská dolina
hĺbka: takmer 400 m, dĺžka: takmer 3 km, min. šírka dna: 10 m
Úzka kaňonovitá dolina vytvorená potokom Blatnica vo vápenoch Slovenského krasu. Bočné svahy tvoria strmé previsnuté steny. Početné bralné útvary majú rozmanité podoby a priliehavé názvy. Dolina je štátnou rezerváciou s rozlohou asi 2 km².
Najmohutnejšia dolina
Bielovodská dolina vyše 10 km dlhá
Dolina na severnej strane Vysokých Tatier, jej dolná časť siaha až na územie Poľska. V hornej časti je rozvetvená na početné bočné visuté menšie či väčšie doliny s mnohými plesami a vodopádmi.
Najhlbšia jaskyňa
Starý hrad 424 m
Nachádza sa v masíve Krakovej hole na severnej strane Nízkych Tatier. Vyše 500m dlhá jaskyňa má názov podľa charakteristického skalného útvaru. Objavili ju v roku 1967 a dlho bola pokladaná za priepasť.
Najväčší rozpad a rozdrobenie sopečného materiálu
Kamenné more 0,133 km²
Jedinečný prírodný výtvor pri obci Vyhne v Štiavnických vrchoch, rozkladá sa na úpätí vrchu Kamenná. Typický príklad kamenného mora yvtvoreného balvanovitým rozpadom ryolitov za súčasného pôsobenia slabých tekutých pohybov.
Najväčšia rieka
Dunaj 2850 km (na Slovensku 172 km)
Preteká územím 8 štátov. Hlavná riečna tepna Slovenska, odvodňuje takmer celé jeho územie
Najprudšia rieka
Poprad 1567 m
Pramení vo Vysokých Tatrách a ma území Poľska sa vlieva do Dunajca. Vzniká sútokom Hincovho potoka a Krupej v Mengusovskej doline.
Najhlbšie jazero
Veľké Hincovo pleso 53 m hlboké
Ľadovcové jazero v závere Mengusovskej doliny vo Vysokých Tatrách. Rozlohou 0,179 km² najväčie pleso na slovenskej strane Vysokých Tatier.
Naj gejzír
Gejzít v Herľanoch
Jediný na Slovensku. Vodu chŕli z hĺbky 405 m do výšky 30-40 m. Interval erupcií je 32-34 hodín, každá erupcia trvá asi 30 minút. Vyvrhuje asi 600 hl pitnej minerálnej vody. Teplota vody je 12- 14 °C, na konci erupcie sa zvýši na 22-24 °C. Je to vrt artézkej studne navŕtaný v roku 1870.
Najdlhší vodopád
Kmeťov vodopád 900 m
Nachádza sa v doline Nefcerka vo Vysokých Tatrách. Vysoký skalný stupeň z Nefcerky do Kôprovej doliny prekonáva tromi vodopádmi rozloženými v nadmorskej výške 1580-1200 m.
Najmohutnejší vodopád
vodopád Skok
Prekrásny vodopád v strednej časti Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách. Napája ho potok Mlynica vytekajúci z menších plies v hornej časti doliny. Prekonáva skalnú prekážku, ktorou je zahradené male pleso nad vodopádom s priliehavým názvom Nad skokom.
Informačný zdroj: cestovanie.sme.sk
| Plej...
La plej alta montaro 2655 m
Tatroj
Areo: pli ol 700 km², longeco: 55 km, larĝeco: 17 km
Kerna montaro en Okcidentaj Karpatoj elsulkiĝinta dum alpaj montkreivaj movoj. Ili dividiĝas je Okcidentaj kaj Orientaj Tatroj, Orientaj cetere je Altaj kaj Belianske Tatroj. La plej belaj kaj konservitaj partoj estas konsistaĵo de la Tatra nacia parko kun la areo 509,65 km².
La plej alta punkto
Gerlachovský štít 2655 m
Montaro Tatroj, la plej alta pinto de la tuta montara sistemo de Karpatoj.
La plej malalta punkto
Streda nad Bodrogom (94 m super marnivelo)
Vilaĝo en la suda parto de Orientslovakia ebenejo. La malplej alta punkto estas tiu punkto, kie la rivero Bodrog elfluas el slovaka teritorio. La teritorio estas trakreskata de veproj kaj malsekejaj arboj.
La plej alta vulkana montaro
Poľana (1458 m) en la regiono Slovenské stredohorie (Slovaka mezmontejo).
Grandega, forte trasulkiĝinta vulkano. La diametro de la vulkano mem estas 6 km, tiu de la bazo ĉirkaŭ 18 km. La kratero havas formon de valkadrono profunda proksimume 300 m, finiĝanta per ronda remparo longa 23 km. La montaro estas protektata regiono kun areo 200,79 km².
La plej granda ebenejo
Podunajská nížina (Laŭdanuba ebenejo) – ĉirkaŭ 10 000 km².
Ampleksa ebena teritorio en sudokcidento de SR, parto de Malgranda danuba valkadrono. Pli alta, norda parto estas kreita per montregiona surfaco.
La plej granda teritorio de blovitaj sabloj
Záhorská nížina (Transmontara ebenejo) – longeco 75 km, larĝeco 35 km
Ebena teritorio en okcidento de Slovakio trans la montaro Malé Karpaty, tial nomata Záhorie (Transmontara); situas en la norda parto de Viena valkadrono. Grandaj areoj de sablo blovita far okcidentaj ventoj en kvarmonterao.
La plej profunda malvastvalo
Zádielska dolina (Valo de Zádiel) – profundeco preskaŭ 400 m, longeco preskaŭ 3 km, larĝeco de la fundo 10 m
Mallonga kanjona valo kreigita per la rivereto Blatnica ("Koteskulo") en kalkŝtonoj de Slovaka karsto. La flankaj deklivoj formigas la akrajn transpendajn murojn. Multe da ŝtonegaj formacioj havas diversajn aspektojn kun trafaj nomoj. La valo estas ŝtata rezervejo.
La plej grandioza valo
Bielovodská dolina (Valo de Blankakvo) – pli ol 10 km longa.
La valo en la norda flanko de Altaj Tatroj. Ĝia suba parto atingas la teritorion de Pollando. En la supra parto ĝi disbranĉiĝas je multaj flankaj grandetaj kaj malgrandetaj valoj kun multaj montarlagoj kaj akvofaloj.
La plej profunda groto
Starý hrad (Malnova kastelo) – 424 m
Ĝi situas en Krakova hoľa (Nudmonto de Krak) en la norda parto de Malaltaj Tatroj. Pli ol 500 mlonga groto havas la nomon laŭ karakteriza roka formacio. Oni malkovris ĝin en la jaro 1967 kaj longe ĝi estis konsiderata abismo.
La plej granda disfalo kaj etpeciĝo de vulkana materialo
Kamenné more (Ŝtona maro) – 0,133 km²
Unika natura kreitaĵo ĉe la vilaĝo Vyhne (Forĝejoj) en la monto Kamenná (Ŝtona), montaro Štiavnické vrchy. La ŝtona maro kreiĝis per disfalo de riolitoj kun influo de malfortaj fluidaj movoj.
La plej granda rivero
Dunaj (Danubo) – longeco 2850 km, en Slovakio 172 km
Ĝi trafluas 8 ŝtatojn. Ĝi deakvigas preskaŭ tutan teritorion de Slovakio.
La plej kruta rivero
Poprad – altecdiferenco 1567 m
Ĝi fontas en Altaj Tatroj (pli precize, ekestas per kuniĝo de Hincov potok (rivereto) kaj Krupá en Mengusovská dolina (valo)) kaj ĝi enfluiĝas en riveron Dunajec en la teritorio de Pollando.
La plej profunda lago
Veľké (Granda) Hincovo pleso (montarlago) – profunda 53 m
Glacia lago en la fino de Mengusovská dolina (valo). Kun areo 0,179 km² la plej granda montarlago en la Slovaka parto de Altaj Tatroj
Ununura gejsero en Slovakio
ĉe vilaĝo Herľany
Ĝi sputas la akvon el profundeco 405 m ĝis alteco 30-40 m. La intervalo inter erupcioj estas 32-34 horoj kaj daŭras ĉirkaŭ 30 minutojn; dume la gejsero sputas na 600 hl da mineralakvo. La temperaturo estas 12-14°C, je la fino de erupcio ĝi altiĝas ĝis 22-24°C. La gejsero ekestis kiel arteza puto bortruita en la jaro 1870.
La plej longa akvofalo
Kmeťov vodopád (Akvofalo de Kmeť) – 900 m
troviĝas en la valo Nefcerka en Altaj Tatroj. La altan rokan ŝtupon el Nefcerka ĝis Kôprová dolina (Aneta valo) travenkas 3 akvofaloj dislokigitaj en supermara alteco 1580-1200 m.
La plej fortega akvofalo
Skok (Salt')
Belega akvofalo en la meza parto de Mlynická dolina (Valo de Mlynica) en Altaj Tatroj. Ĝi ekestas el la rivereto Mlynica elfluiĝinta el la supra parto de la valo. Ĝi travenkas la rokon, obstaklon kiu dig-haltigas malgrandan lagon nomitan Nad Skokom (Super Salt').
Informfonto: cestovanie.sme.sk
|